Chcem sa s vami podeliť o svoje radosti i strasti s dojčením. Na príchod môjho dieťatka som sa pripravovala dôkladne, preštudovala som asi všetku dostupnú literatúru, obvolala som moje priateľky a pýtala si od nich praktické rady. Ale, to najdôležitejšie, čo som mala urobiť, som neurobila, neskontaktovala som sa s laktačnou poradkyňou. Rady od priateliek, boli praktické, ale ako sa neskôr ukázalo, nie pre ná dve. V ôsmom týždni veku mojej dcérky sa náhle objavil rastový šprut a to hneď spolu s nedostatkom mliečka. Na rady a výčitky príbuznych, že mám málo mlieka, tak prečo ju tak trápim a tiež na následne odporučanie pediatričky som ju začala dokrmovať umelým mliekom. Bola to obrovská chyba, dcérka hneď začala odmietať prsník. Po veľkom trápení som zavolala laktač. poradkyni, poradila mi, čo mám robiť a požičala mi suplementor. Dosiahli sme aspoň to, že sa cez deň, vďaka dokrmovaniu na prsníku, začala naň prisávať a v noci sa dokonca napapá aj bez dokrmovania. Vypila som litre čaju na podporu dojčenia a zjedla dosť balení senovky gréckej, z ktorou mám tiež zaujímavú príhodu, nepriala by som to zažiť nikomu. V lekárni mi totiž, namiesto už spomínanej senovky, mladá lekárnička predala senný list, čo je rastl. preháňadlo. Kedže som nemala tušenie, ako tá senovka vyzerá a tiež na ubezpečenie, lekárničky som vypila počas dňa tri šálky toho preháňadla. Nielenže, sa mi laktácia nezvýšila, nedokázala som si ešte dlhý čas odsať viac ako pár kvapiek mlieka. Nevzdávam sa, aj vďaka podpore môjho manžela. Budúce mamičky a tiež všetci, ktorý budete čítať tento príspevok, zvážte svoje rozhodnutie, či volať, alebo nevolať laktač. poradkyňu. Najlepšie urobíte ak si s laktač. poradkyňou dohodnete stretnutie ešte pred pôrodom. Prajem vám veľa radostných chviľ s dojčením vášho dieťatka. Jana